Informácie o AUTOROVI

Nuž...kde by som mal začať? Moje meno je ĽuboŠ. Svoje detstvo som stávil v jednom krásnom ani nie veľkom, ani nie malom mestečku pod "veľhorami Slovenska", ktoré sa volá Poprad. Momentálne však žijem s mojou rodinkou v jednej malebnej dedinke Kišovce. Kišovčania by ma pravdepodobne zavraždili a zakopali v lese, ak by som povedal, že som Hôrčan. Ktovie? Oficiálne sa totižto obec volá Hôrka. Kišoviančan som, no len taký cezpoľný. Doma som zatiaľ bol niečo vyše dvoch týždňov. Môj domov teraz leží v Mlynskej doline v Bratislave. Ach, tá slávna izba 331. Mám jednu sestru Tinku - Kristínku. Náš vzťah je pomerne dosť komplikovaný. Teraz študuje v Nemecku, takže sa vlastne ani nevidídame. No, čo už s tým narobíme. Vyrástli sme. Zmenili sme sa. Vyrastali sme medzi odlišnými ľuďmi. Za člena rodiny sa považuje aj náš najhorší a zároveň najlepší pes na svete Džina. Je to Jack Russell teriér, ak by ste nevedeli fenka. Môj prvý kontakt so školou nastal začiatkom tohto milénia na ZŠ Mládeže v Poprade. Môj prvý deň bol vskutku zaujímavý. Môj budúci kamarát ma v ten deň pekne doriadil :D Následne som v usilovnom štúdiu, síce neviem, či sa to tak dá nazvať, keďže som sa dotvedy nikdy bohvieako neučil, raz som i prepadol (no dobre... takmer), pokračoval na Cirkevnom gymnáziu Pavla Ušáka Olivu v Poprade. Z mojich obľúbených predmetov by som mohol vypichnúť:

1. Chémia - v tej organickej som vždy exceloval
2. Biológia
3. Dejepis
4. Nemčina - tomu sa fakt čudujem, pretože ja som jazyky nikdy nemal rád
5. Literatúra

Po maturách, resp. už aj pred nimi ma čakalo neľahké rozhodnutie, ktoré mi neuľahčili ani spolužiaci, ani učitelia. "ĽuboŠ, ty budeš lekár!", vravievali. "ĽuboŠi, ty musíš byť IT-čkár!", prízvukovali zas tí druhí. No ani jedno, ani druhé. Študujem na Katedra archívnictva a PVH na Univerzite Komenského v Bratislave. Viem, viem, tí, čo ma poznajú osobne asi neveriacky doteraz krútia hlavami. Paradoxne som všetkým vždy tvrdil, že pôjdem študovať farmáciu. No nikdy som to neoľutoval. Ani to ľutovať nebudem. Som šťastný, a to som predsa vždy chcel. Spoznal som úžasných ľudí, zanietených ľudí pre danú vec. Robím niečo, čo ma fakt baví. To je niekedy viac ako... zvyšok si už domyslíte. Z mojich obľúbených predmetov by som spomenul predovšetkým a najmä dejiny správy, či paleografiu. Veď som bol osobne povýšený na lídra paleografického tímu alfa :) To som teda celý ja, zodpovedný flákač, ktorý flámuje celý semester a cez skúškove poriadne nadáva. Ale nie... robím si srandu. Ja nenadávam :D

K mojim záľúbám patria jednoznačne knihy, knihy a prekvapujúco ešte raz knihy. Ale určite nepohrdnem ani dobrým filmom alebo i seriálom. K mojim najobľúbenejším filmom patrí jednoznačne trilógia "Pán prsteňov". Koľko by asi trval maratón týchto troch, vlastne už šiestich filmov? Zažiť tento maratón to je môj sen:) Ale nie som zameraný len na fantasy. Mám rád aj dramatické, či životopisné filmy. Vždy, keď je vonku pekne a teplo, tak vysadnem na bicykel a hor sa na túru. Ale pozor dávam si väčšinou dosť veľké zaberáky, po ktorých byväčšina ľudí ledva stála na nohách. Je to fakt veľmi dobre na utriedenie myšlienok. V zime zas vymením môj bicykel za lyže.

Viac o mojich záľubách sa môžete dozvedieť v sekcii Moje záľuby

Seba považujem za silného introverta, ktorý vždy povie viac na papieri. Ľudia o mne hovoria, že som vraj strašne "prechytrelý", na čo ja odpovedám, že mám iba všeobecný rozhľad... ale potom zas hovoria, že aj strašne skromný :) No...nezošaleli by ste pri tom? Som človek prispôsobivý a len málokedy vybuchnem. Vlastne...keď sa tak nad tým zamyslím, stalo sa to len raz. Ale sú veci, ktoré mi fakt vadia:

1. Umývanie riadu - urobím hocičo: umyjem podlahu, povysávam, vyvenčím psa, poskladám kuchynský nábytok, len ma prosím nenúťte umývať riad!
2. Ľudí typu "ja nič neviééém a ani to nechcem vediéééť" - tak takých ľudí fakt z duše nenávidím. Keď niekto povie vetu "Jááá tóóó neviééém", ide to vo mne doslova vybuchnúť. Musím sa ale priznať, že kedysi som k týmto ľuďom patril. Neučil som sa, pretože ma to nebavilo, poflakoval som s tými nesprávnymi ľuďmi a čakalo ma pár nepekných prúserov. V 8. triede som napokon takmer prepadol z angličtiny. Dodnes tomu jazyku neviem prísť na koreň. Našťastie som sa spamätal a začal som na sebe poctivo tvrdo makať. Bez ťahákov, tie som nepoužíval ani vtedy; možno preto som mal aj problémy. Môžem čestne prehlásiť, že keď sa chce vedieť, tak sa dá naučiť úplne všetko. Aj taká angličtina.  

Ak ste si toto všetko ozaj prečítali, tak pevne verím a dúfam, že si o mne už viete urobiť ako-taký obraz.